Rodičia pod drobnohľadom

Predvčerom sme si vyšli na podvečernú prechádzku. Už sa stmievalo, keď sme sa blížili k ihrisku. Všimla som si, ako mamička a chlapček spolu svorne ležali na hojdálke. "Oh, aké milé, pozerajú sa spolu na oblohu!" pomyslela som si. V prítmí som si však nevšimla, že mamička mala v ruke smartfón a chatovala. Chlapček sa po chvíli zodvihol, sadol si na pieskovisko a skleslo odtiaľ pozeral. Keď mama dochatovala, odišli, hádzajúc jeden druhému malú loptičku.

Táto scénka ma donútila pozastaviť sa nad tým, koľko času ja sama trávim pri počítači a na čo tento čas využívam. V Smart Ere sa bez internetu nepohneme - čoraz viac a viac vecí sa dá vybaviť bez toho, aby sme vyšli z obývačky, je na ňom plno zábavných a zaujímavých vecí, no a o pracovnom prostredí ani nehovorím. Internet nám ušetrí kopec času a dovolí nám robiť veci, ktoré sa predtým robili zdĺhavo alebo osobne.

Ak chceme naše dietky naučiť používať tablety a smartfóny zmysluplne a tiež tak, aby na nich netrávili viac času, než je v ich veku potrebné, musíme jednoznačne začať od seba. V správaní deti opakujú po rodičoch to, čo vidia a bez zbytočných verbálnych pravidiel - aj keď je mi stále záhadou, prečo na umývanie zubov potrebujú zdôvodnenia a naučiť sa nadávať vedia bez nášho presviedčania ;-).

Aké signály teda deťom vysielame, keď sú nablízku? Čo nás vidia robiť, keď sú doma zo školy, keď sa spolu hráme alebo niekde čakáme? Odbehujeme každých päť minút skontrolovať email alebo IM? Berieme do ruky smart vecičku, keď venčíme Dunča a ťukáme do nej, kým dôkladne nepreskúmame, čo susedova kamarátka z Austrálie robila v lete 2012? Ak je to tak, možno sme schopní urobiť v tomto smere niečo lepšie hlavne v momentoch, ktoré trávime s deťmi:

1. "Zabudnime" si telefón doma, keď berieme deti na ihrisko alebo do parku. Možno nás prekvapí, aký oslobodzujúci pocit to je.

2. Ak používame počítač v práci, neberme ho domov - či už fyzicky alebo symbolicky. Večer už s vyšťavenou hlavou aj tak nič prevratné nevymyslíme a budeme oveľa produktívnejší, ak miesto toho poskáčeme s našimi ratolesťami po posteli.

3. Vo chvíľach strávených hraním sa alebo pri domácich úlohách venujme deťom 100% svojej pozornosti, čo ako by chcel Facebook vedieť, čo máme na mysli. Deti cítia, keď sme "mimo" a vzbuduje to u nich pocity frustrácie.

Tak rýchlo zatvorte tento blog a utekajte na nedeľnú rodinnú prechádzku!